9. januára 2017

Momenty z roku 2016


Vždy rada čítam články o tom, aký super rok prežili ostatní ľudia. Posledné dva / tri roky boli pre mňa fakt otrasné, ale samozrejme sa nájde aj pár svetlých momentov, na ktoré rada spomínam.
Každý rok 31. 12., keď všetci odpočítavajú posledné sekundy do konca starého roka, si v mysli hovorím, čo by som si mala priať do nového roka. Teda, neviem, či vôbec taký zvyk existuje a či to okrem mňa niekto ešte robí. Namiesto spisovania novoročných predsavzatí, ktoré aj tak viem, že nesplním, si radšej vždy na prelome starého a nového roka niečo želám. A posledné roky to bolo rovnaké želanie. Nech je budúci rok lepší a nech sme všetci šťastní. Je to veľké klišé?

Keby som spomínala na každý moment starého roka, bol by to veľmi dlhý článok a tak som spísala len niektoré momenty, ktoré sa mi vtlačili do pamäti.



• Každý rok rovnaký problém. V školských zošitoch a vlastne všade, kde je to potrebné stále píšem rok 2015 a potom, keď ma na to nejaká milá osoba upozorní, prepíšem na rok 2016 (tento problém mám vždy do februára). Je to však v pohode, pretože 5 sa prepisuje na 6 ľahko. To 6 na 7 teraz bez škrtania neprepíšete.

Dám sa ostrihať. Od piateho ročníka na základnej škole som nikdy nemala krátky účes, ale poviem si, že zmena je život a tak ide 20-30 centimetrov dole a k tomu som si dala vlasy aj nafarbiť. Konečne sa podobajú na tie maminé. Aj ona má mahagónovú červenú.
Je to tmavá hnedá farba, ktorá na svetle vrhá odlesky červenej :)

• Som v maturitnom ročníku a to znamená, že nemáme už žiadne výlety, exkurzie alebo podobné udalosti, pri ktorých sa môžem na pár hodín oslobodiť z pút maturity. Vyššie sily sa však zľutujú a povolia nám výlet na veľtrh Danubius Gastro a všetci sa tešíme, že aspoň na chvíľu vypadneme a prevetráme si hlavu vo veľkom meste. Sme veľkí maturanti takže v autobuse obsadíme zadné miesta a užívame si výlet.

Mám narodeniny. A trochu ma to desí. Môžem si užívať posledný rok ako násťročná. Pripadám si hrozne stará.

Písomné maturity. Som hrozne vystresovaná. Všetci sme oblečení ako na zasadnutí nejakej banky alebo nejakého holdingu. Nikdy som nás nevidela všetkých v takom slušáckom oblečení.
Tie veľké hodiny na stene, ktoré veľkou rýchlosťou odpočítavajú posledné minúty do začiatku, ma stresujú. Test zo slovenčiny je úplne odveci. Sloh je o niečo lepší, vyšli nám dobre témy a tak si vyberám charakteristiku. Test z angličtiny je hrozne ľahký, čo ma prekvapí. Sloh je na tému sviatky a zvyky, čo sme síce ešte nepreberali, ale v hlave sa mi už rodí osnova.

• Nemám rada komixové filmy s hrdinami, ale nakoniec sa dám kamarátkou prehovoriť, aby som s ňou išla na premiéru Deadpoola. Na počudovanie sa celkom bavím. Je to vtipný film, aj keď nie jeden z tých, ktoré by som pozerala viac krát.

• Začína sa obdobie podávania prihlášok na výšku. Nie som dobrá v rozhodovaní. Nemám rada rozhodovanie. Premýšľam nad všetkými možnosťami a nakoniec sa rozhodnem, že si dám od školy rok pauzu napriek tomu, že profesori mi kladú na srdce, že keď už raz začnem "zarábať" bude sa mi ťažko vracať do školy (* január 2017 - nemám ani minimálnu mzdu, takže o nejakom "zarábaní" sa ani nedá hovoriť. Stále sa však chcem učiť a stále chcem ísť študovať na výšku. Vaše rady som teda nepotrebovala).

Praktické maturity. Stres začína len deň pred. Do maturitnej miestnosti, kde je pripravený projektor na prezentácie, prichádzam prvá. Sadnem si k oknu a sledujem ľudí na ulici, ktorí sa ponáhľajú do práce a ani si neuvedomujú, že o pár metrov ďalej sedím uväznená ja a čakám na spolužiakov, aby sme spolu mohli zdieľať svoj strach. Keď prídu a vidím, že sa tvária rovnako ako ja, je mi lepšie.

Posledné zvonenie v škole. Hrozne prší. Neznášam, keď so sebou musím do autobusu brať mokrý dáždnik a neviem, kam ho mám položiť.
Počúvam príhovory a všetci sa lúčime, aj keď o týždeň sme späť, aby sme to spoločne dokopali. Celá škola sleduje to, ako ideme do zborovne rozlúčiť sa s učiteľmi a potom s tablom mierime do mesta. Máme krásne tablo. Len moja fotka je fakt škaredá, takže sa modlím k Diovi, Poseidonovi alebo ku komukoľvek, kto ma počúva, aby to tablo neviselo niekde v škole, ale aby radšej zapadlo prachom.

• Akademický týždeň. Pamätám si, ako nám od prvého ročníka na strednej spomínali maturity. Myslím, že nás všetci chceli psychicky pripraviť. Vždy som si hovorila, že to je ešte ďaleko. V druhom ročníku to bolo stále ešte niekde vo hviezdach. V treťom ročníku bola maturita stále ďaleko. Stále nás to netrápilo. A teraz, keď som v štvrtáku, celý týždeň trčím doma a snažím sa do hlavy natlačiť všetky tie témy, hovorím si: "Dočerta. Je to fakt tu. Maturujem. Je koniec." Samozrejme, v mojej mysli tie slová znejú tak melancholicky a pred očami sa mi premieta príbeh mojich školských čias.

Ústne maturity. Nikdy som nezažila väčší stres ako vo chvíľach, keď čakám pred učebňou na to, kým zavolajú moje meno a ja vojdem dnu. Väčší stres ma chytá, keď vidím svoju bledú a roztrasenú ruku ako sa naťahuje za papierikmi, kde sú napísané čísla tém. Obleje ma úľava. Vlastne mám šťastie. Vytiahla som si najľahšie témy zo všetkých predmetov a sama tomu nemôžem uveriť. Sedím na príprave a tupou ceruzkou sa snažím urobiť si osnovu toho, čo budem rozprávať. Na odbornej maturite som si vytiahnem tému Animačné služby. Na angličtine mám opis obrázkov Health care, hlavnú tému Education a role-play Shopping and services. Na slovenčine mám Frazeologizmy, Maca Mlieča, Mor ho a ešte niečo, na čo zabudnem vo chvíli, kedy konečne vychádzam von zo školy a hovorím si, že je fakt koniec.

• Ešte nie je koniec. Prídem posledný krát, vezmem maturitné vysvedčenie a zdrhám.

Pracujem v Tescu a zisťujem, že mi to nejde. Nemám rada taký priamy kontakt s ľuďmi. Zisťujem, že niektorí sú milí. Keď pozerám na 20 konzerv jedla pre mačky, dúfam, že nemám zdvihnuté obočie.
Asi mám, pretože pán mi s úsmevom vysvetľuje, že má veľa mačiek a že Murko nemá rád lososa, ale miluje hovädzie. A Cilko zase miluje lososa, ale aj rybu. Odvetím mu, že to poznám, lebo aj ja mám doma mačku, ktorá je veľmi rozmaznaná. Prichádza stará dáma a ja jej blokujem modrý sveter, keď sa ma pýta, či si myslím, že sa jej bude hodiť. Pozriem na ňu, potom na sveter a zase na ňu a poviem, že áno, že si vybrala dobre a hlavne teraz, keď pomaly prichádza jeseň sa jej bude skvelo hodiť a že ja by som ho skombinovala s čiernymi nohavicami. Hovorí, že mám pravdu a že to tak urobí. Potom príde ďalší starý pán, ktorý nadáva, že musí čakať, kým budú ľudia nado mnou takí milí a donesú mi do pokladne hotovosť, aby som mu mohla vôbec vydať. Rozkrikuje sa, že kvôli mne zmešká autobus. Tak mu s úsmevom poviem, že ujo, je mi to ľúto, ale ja nemôžem za to, že si kupujete päťdesiat centové žuvačky a platíte mi stovkou. Poviem mu to škaredším spôsobom, než som pôvodne chcela, ale nakoniec mi je to jedno. Toľko k tomu, aby sme boli na zákazníkov za každých okolností príjemní.

Dám si maratón Star Wars, pretože mi už bolo trápne, že ma z tohto fandomu vynechávajú. Lepšie si to pozrieť neskoro, ako nikdy. Milujem tie filmy a hlavne novú trilógiu. Anakin je skvelá postava a tak ako pri Voldemortovi, aj tu rozumiem vývoju jeho postavy. "I dont like sand. It's coarse and rough and irritating. And it gets everywhere."

Začnem počúvať K-POP (korean pop). Pamätám si, že mi nejaké pesničky od skupiny Big Bang púšťala kedysi moja sesternica a po fakt dlhom čase sa k tomu vraciam a neskutočne ma to baví. Chcem sa začať učiť kórejsky, len si musím pohľadať nejakú dobrú učebnicu pre začiatočníkov. Páči sa mi ich kultúra a raz by som sa tam určite chcela ísť pozrieť. K-POP sa dosť líši od toho obyčajného alebo ako by som to povedala. Už od začiatku je počuť, že oni majú ten background robení v počítači, znie to tak elektricky (* moje vysvetľovanie). A v ich videoklipoch sa veľa tancuje. A že tie choreografie sú premakané!
Ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu. A nesúď hudbu podľa jazyka, v ktorom je vyjadrená. Ak nemáte radi tento jazyk, alebo vám to vyložene vadí, aspoň si pozrite tú choreografiou a preklikajte si videoklip. Lebo produkciu majú fakt ohromnú. Všetky ostatné videoklipy nech idú dočerta.



• Na Vianoce dostanem ukulele a začnem sa učiť hrať. Kedysi som hrala na flautu a dodnes si zahrám na piáne, ale na ukulele sa mi páči to, že má menej striktné pravidlá ako iné hudobné nástroje. Ku ukulele ma naviedla Grace VanderWaal a jej vystúpenia v America's got talent. Pozrite si ju, je skvelá.



Splním Goodreads výzvu. Prečítala som 40 kníh a som na to hrdá.


Aký bol váš rok 2016? :)

xoxo, Maťa

4 komentáre :

  1. Také ráda čtu takové články. Koukám, že se hodně trápíš s maturitou, mě to teprv čeká a jsem na to zvědavá. :D Bude to zajímavé, hodně. :D
    A s tou prací s lidmi ti rozumím, pracuju už asi 3 roky jako servírka a taky to je sranda, nejhorší je, když chceš někoho poslat do háje, ale prostě nemůžeš. :D

    K goodreads výzvě gratuluji! Já to plnila 2 roky zpět a přečetla jsem jich 90, jenže to jsem nedělala nic jiného. :DD
    Máš nádhernou knihovnu! :) A celkově se mi líbí tvůj blog. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne, presne! :D Práca s ľuďmi je proste náročná :D
      90 kníh za rok by som chcela dať aj ja niekedy :D možno budúci rok si dám takúto výzvu :D Ďakujem! :3

      Odstrániť
  2. Můj rok 2016 byl klidný a zároveň plný zvratů. Utužilo se mi mnoho přátelství, obnovila jsem některé vztahy a našla jsem Jeho. :)
    Maturita mě čeká až letos a kromě písemných z cj a hlavně, hlavně ústních z aj jsem v klidu. Nijak to se mnou nic nedělá. Větší vítr mám z přijímaček na vysoké :D

    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to si mala pekný rok :) Držím palce, dúfam, že to všetko zvládneš! :)

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top