7. decembra 2016

Počúvam Franka Sinatru a hľadám svoje vianočné ponožky...

Každý rok je pre mňa ťažie dostať sa do sviatočnej nálady. Máte to tak aj vy? Pretože povedzme si úprimne, Vianoce už nikdy nebudú to, čo pre nás boli, keď sme boli malými deťmi. To kúzlo sa už dávno stratilo a už roky sa ho snažím privolať tým, že budem svoju izbu prepchávať gýčovými vianočnými dekoráciami a počúvať najnovšie pesničky, v ktorých sa spomínajú Vianoce.

Dokonca aj keď píšem tento článok, tak mi v pozadí hrá klasika Franka Sinatru - Have Yourself a Merry Little Christmas, aby som sem mohla vniesť tú správnu dávku melanchólie. Trávim veľa času na youtube a presondovala som hádam každý DIY kanál, ktorý existuje a mením každý detail svojej izby, takže teraz to vyzerá tak, ako keby ku mne migroval celý severný pól. Na poslednú chvíľu sa snažím nakúpiť pre svojich blízkych darčeky, ktoré sú úplne zbytočné a po Vianociach ich aj tak odložia na povalu a budú sa na ne snažiť zabudnúť pretože všetci vedia, aká som nemožná vo vyberaní darčekov.




Neberte to zle, nechcem vám pokaziť náladu. Len som chcela vedieť, či aj vy zažívate niečo podobné. Vianoce som kedysi hrozne milovala, no teraz ich už akosi beriem ako normálne dni. Takto isto som sa naučila za tie roky ignorovať aj svoje narodeniny a polovicu ďalších sviatkov. Možno je to tým, že starneme a v mysli nás ťažia iné veci.

Možno je ešte na sviatočnú náladu skoro. Možno mám len depku, lebo si uvedomujem, že sa tiež blížia moje 20. narodeniny, čo znamená, že jednou nohou som už prakticky v starobe. A tiež si uvedomujem, že som ešte za tento čas nič neurobila. Chápete - nevkročila som na mesiac, neviedla som výskumnú výpravu na Mars, neobjavila som liek na každú chorobu na svete, nedostala som žiadnu rolu v oscarovom filme, neprešla som sa po červenom koberci a nerobila som predskokána nejakej rockovej skupine.

Veď v pohode. V podstate mám ešte kopu času. Zatiaľ idem písať svoju knihu a v mysli premýšľať nad tým, ako bude vyzerať venovanie a poďakovanie (ako keby niekedy uzrela svetlo knižného trhu).

Keď tak pozerám na tú svoju fotku, tak mi napadla jedna vec (okrem toho, že mám na dievča fakt neprirodzene dlhé (zmutované) nohy). A to, že možno mi s vianočnou náladou pomôže kniha Charlieho malé tajomstvá. Čítala som ju pred tromi rokmi na Vianoce a akosi mi k tomuto obdobiu sadla a tak si re-reading dávam rozhodne len počas sviatkov. A tiež by som si mala nájsť tie vianočné ponožky, ktoré sa dajú nosiť len na Vianoce, lebo majú všade sobov a stromčeky a možno by pomôžu s mojou náladou.

Napíšte mi či ešte mávate tú hrozne-sa-teším-na-Vianoce náladu alebo je to s vami taká bieda ako so mnou.

xoxo, Martina

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top