21. novembra 2016

Zo zákulisia príbehov│8│reklama a váš príbeh


Zo zákulisia príbehov je projekt dvoch skvelých slovenských bloggeriek Moon a Lyn. Každý mesiac dievčatá zverejnia otázky ohľadom písania príbehov a my na ne odpovieme. To by som však nebola ja, keby som sa nezapojila v polke projektu. Dúfam, že to dievčatám nebude vadiť.

Poďme na to!




1. Ako by si jednou vetou opísal vlastný príbeh?

Zakríknutá Adalyn sa púšťa do totálne bláznivého dobrodružstva, ktoré nemôže skončiť dobre.
Píšeš si anotácie? Pokiaľ áno, zdá sa ti to jednoduché alebo práve naopak?
Pár krát som to skúšala, ale vôbec mi to nešlo. Znelo mi to buď veľmi dramaticky, alebo hlúpo, tak som sa toho radšej vzdala. Určite to nie je jednoduché.

2. Ako ti to ide s návrhmi obálok, máp či iných ilustrácií k príbehu?

Ja nie som graficky schopná niečo zo seba vyprodukovať. Som rada, že si viem nastaviť design blogu a to tiež niekedy nad tým sedím 2 hodiny, aby mi všetko sedelo tak, ako má. S kreslením to tiež nie je bohviečo, ale to, že nekreslím dobre neznamená, že to nerobím rada. Rada si kreslím postavy, scény a rôzne iné veci k príbehu. Všetko, čo mi pomôže lepšie sa do toho vžiť. A čo sa týka máp... nuž... to je druhá vec, ktorej som sa vzdala po anotácii.

3. Propaguješ svoj príbeh prostredníctvom sociálnych médií? 

To vôbec nie. Teda, ak sa nepočíta tento projekt. Ak tieto články niekto číta, tak pochybujem, že ste vôbec pochopili o čom ten príbeh je. Mňa ale baví odpovedať na otázky, tak budem pokračovať.

4. Ako ho propaguješ? (ukážky, citáty, články o pokrokoch, videá, v ktorých čítaš úryvky, atď)
Nepoužila by som slovo propagovať. To je trochu prisilné. Ja som so svojím príbehom stále na začiatku. Ešte neviem úplne presne ako sa bude vyvíjať, takže je ťažké „propagovať“ niečo, čo ešte ani neexistuje, teda... existuje, ale vo veľmi malej miere. Do kelu. Ani vyjadrovať sa neviem. :D Takže hovorím o ňom len v tomto projekte a sem-tam k tomu pripojím obrázky z Pinterestu (milujem Pinterest!), ktoré sa mi k príbehu hodia a tiež malé ukážky / citáty.

5. Máš čitateľov a betareaderov? Ako sa ti s nimi spolupracuje?

Ani jedno ani druhé. Neviem či budem niekedy taká odvážna, aby som svoj príbeh dala niekomu prečítať. Úprimne, vždy tu bude lepší autor ako vy. Mám rada konštruktívnu kritiku, to áno, ale asi by som sa nevyrovnala so svojimi pocitmi pochybností a nízkeho sebavedomia pokiaľ by niekto ten príbeh čítal. A ešte by som sa zožierala myšlienkami ako: „Čo si o tom príbehu myslí? Je to hlúposť? Je to dobré? Mala by som pokračovať alebo sa ísť zahrabať na Antarktídu ku tučniakom a už nikdy si nesadnúť za počítač?“ Takže fakt neviem ako to bude v budúcnosti.

6. Mal by si odvahu poslať rukopis do vydavateľstva? 

Ja nemám odvahu dať svoj rukopis do rúk čitateľom a nie to ešte poslať ho do vydavateľstva. :D Nehovorím, že by som nebola rada, keby mi niekedy vyšla kniha, ale to je veľmi veľký sen. Nerobím si nádeje. Píšem si skôr len pre seba. Vždy to mám tak, že keď dostanem nejaký nápad, tak mi myseľ ťaží dovtedy, kým ho konečne nenapíšem. A pokým sa ten príbeh neprenesie z mojej hlavy do počítača, tak mi v pamäti mojej hlavy zaberá zbytočné miesto. 

7. Máš vlastný web/blog zameraný len na tvoje príbehy?


Bože, teraz som si spomenula na tie časy, keď som mala blog na blog.cz a tam som písala svoje krátke príbehy. Vtedy sa ľuďom páčili, ale to neboli veľmi nároční čitatelia, takže si z toho nič neberiem. No bol to super pocit a pamätám si, že ma to hrozne bavilo. Teraz je môj blog mix všetkého a už by som sa k tomu predošlému nikdy nevrátila.

2 komentáre :

  1. Určite nám nevadí, že si sa zapojila v polke projektu, sme veľmi rady. :)

    Nad nastavením blogu sedíš len dve hodiny? :D Tak to si dobrá, mne to väčšinou trvá celý deň a výsledný efekt na to ani nevyzerá :D
    Ak ide o to sebavedomie, väčšinou je to tak, že sa boja autori, ktorí píšu super, a takí, ktorí si myslia, že vytvorili nového HP, aj keď v skutočnosti nevedia písať, sa radi tvária, že sú najlepší a neprijímajú žiadnu kritiku. Už som sa s nejakými stretla, aj keď takýto prístup som nikdy nechápala. Keď si človek nechce priznať, že má v príbehu chyby, ako sa potom bude môcť z tých chýb poučiť a zlepšiť? Pretože nikto nepíše naozaj bezchybne. Niekto má tých chýb len menej a niekto viac.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja mám problém s tým, že ten vzhľad blogu ma rýchlo omrzí a potom stále mením tie designy a sedím nad tým a snažím sa niečo urobiť, aj keď o programovaní neviem nič :D
      Možno ma niekedy niekto predsa len presvedčí, aby si mohol moje výplody prečítať. Ja skôr radšej čítam diela iných ako niekomu dať na prečítanie tie svoje. Čo mi pripomína, že mám od teba ešte niekde VZA v počítači. Musím si dať re-reading.

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top