20. novembra 2016

Zo zákulisia príbehov│6│editorské úpravy


Zo zákulisia príbehov je projekt dvoch skvelých slovenských bloggeriek Moon a Lyn. Každý mesiac dievčatá zverejnia otázky ohľadom písania príbehov a my na ne odpovieme. To by som však nebola ja, keby som sa nezapojila v polke projektu. Dúfam, že to dievčatám nebude vadiť.

Poďme na to!



1. Opravuješ si príbeh postupne po kapitolách alebo až keď ho celý dopíšeš?

Pre mňa funguje systém, že najprv dopíšem príbeh a potom ho kontrolujem. Keby som sa k nemu mala vracať postupne po kapitolách, asi by som ošedivela a nevedela sa pohnúť ďalej. Stále by som chcela niečo meniť a to by nebolo dobré, uberalo by mi to čas. Preto je pre mňa najlepšie najprv dopísať, a potom sa k tomu v pokoji vrátiť, pomaly si to čítať a opravovať. Tie kapitoly po tom čase už nemáte čerstvo v pamäti, sú odležané a vy lepšie uvidíte tie chyby.

2. Je pre teba gramatika dôležitá?


Je dôležitá, ale aj ja som len človek a navyše nemám doktorát zo slovenčiny. Niekedy mi niečo môže ujsť a keď si nie som istá, pozerám si tie jazykové okienka na internete a popritom sa vždy naučím niečo nové, takže je to užitočné. Čiarky tiež vždy nevychytám všetky, ale na druhej strane mi to ani nevadí. Nečakám, že by sa niekedy môj príbeh vydal. Píšem skôr len pre seba, takže sa nebojím, že by moja gramatika vypálila oči nejakému grammar nazi.

3. Vieš si odsledovať logické chyby?


Niektoré áno a niektoré nie. Niektoré si viem odsledovať počas písania, niektoré po dopísaní a potom ich musím opraviť. Vždy je podľa mňa lepšie, keď svoj príbeh dáte niekomu prečítať, aby vás na chyby upozornila tá druhá strana.

4. Ako často prepisuješ?


Myslím, že terajší príbeh budem prepisovať veľa krát (stále ho ešte píšem a nemám dokončenú ani prvú časť). Som do určitej miery perfekcionista a nikdy nebude asi 100% spokojná, ale čo už.

5. Čo si myslíš o škrtaní?


Ja a škrtanie ideme ruka v ruke. Neviem si predstaviť, že by som neškrtala a neopravovala, ale podľa mňa je to rovnaké ako to sledovanie logických chýb. Niekedy proste nevidím, že je v príbehu niečo navyše. Niekedy si nevšimnem, že tá alebo oná veta tam byť nemusela a nehodí sa. Nevšimnem si, že opis je príliš dlhý alebo scéna trvá príliš dlho. S týmto tiež vedia pomôcť čitatelia.

6. Ako dlho ti trvajú opravy na jednom príbehu?


Nedá sa to povedať, keďže len teraz píšem svoj hlavný príbeh. No myslím, že budú trvať dlho, chcem mať všetko na poriadku.

7. Máš nejaké prekliate slová? (slová, ktoré sa ti často opakujú, aj keď si to najprv nevšimnete a potom ich máte problém zmazať)


Vždy sa také nájdu – ako, ako keby a.... nuž... nájde sa ich viac, ale teraz si vážne nespomeniem.

8. Dokážeš z príbehu vymazať postavy alebo, naopak, nejaké tam pridať, keď už je text dopísaný?

Nikdy som to ešte nerobila. Myslím, že pridať postavu do príbehu tak, aby vám všetko sedelo je ťažké. No vymazať je zrejme ľahšie, aspoň u mňa. Niekedy zabudnem na najlepšiu kamarátku svojej hlavnej hrdinky a všimnem si až po niekoľkých kapitolách, že jednoducho zmizla z povrchu zemského a nikoho ani nezaujíma, že kde je. Takže aj takéto veci sa stávajú :D

9. Vieš samú/samého seba skritizovať? Napíš tri priznania o tvojich silných a slabých stránkach v písaní.

Myslím, že pre mňa je vždy ľahšie napísať, že ktoré veci mi nejdú ako idú. Samozrejme, niekomu sa moje silné stránky môžu zdať slabé a naopak. Ale pokúsim sa niečo napísať.

3 silné stránky:

• Éé... viem dobre zachytiť atmosféru prostredia? Či je to domov, nejaké temné miesto, či sú postavy na oslave alebo na pohrebe, vždy sa snažím vyhrať s tým, ako tá celková atmosféra vplýva na postavy. Snažím sa dosť hrať sa so zmyslami. Aké zvuky počujú? Akú vôňu alebo pach cítia vo vzduchu? Detaily mám rada.

• Niekedy sa mi zdá, že som aj celkom vtipná. No na druhej strane sa bojím, že ak moje dielo bude niekedy niekto čítať, veľa vtipov nepochopí alebo mu nebudú pripadať smiešne. Ale snažím sa a niekedy mi niečo naozaj vyjde.

• Postavy. Sú pre mňa dôležité aj pri čítaní aj pri písaní. Rada im dávam hĺbku – odkiaľ pochádzajú, kto je ich rodina, aká sú rasa, aké náboženstvo, čo majú radi, čo nemajú radi, čo ich dokáže nahnevať a potešiť, kto je ich najlepší priateľ, čo ich viedlo k tomu a tomu... rada sa proste hrám s detailmi.

Stále však neviem či sú toto moje silné stránky. Sama to 100% zhodnotiť nedokážem.


3 slabé stránky:

• Nepíšem pravidelne. Nikdy sa neviem prinútiť k tomu, aby som začala písať. Na čo písať, keď na to nemáte náladu? Potom sa to odzrkadľuje na tom, čo píšete.

• Vždy viem presne čo ma ako vyzerať, ale niekedy to proste dobre neopíšem a potom s tým nie som spokojná. Alebo naopak niečo opisujem do aleluja a kým sa v písaní dostanem ďalej, aj zabudnem, čo predtým daná postava hovorila alebo s kým sa stretla.

• Hlavná postava v každom mojom príbehu má smutnú minulosť, počas príbehu trpí a nakoniec zomrie. Každá jedna. Niekedy sa snažím napísať koniec, kde nezomrie, ale zároveň ani nie je šťastná. Som asi priveľmi depresívna. :D

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top