4. novembra 2016

Zo zákulisia príbehov │1│spisovateľské predsavzatia


Zo zákulisia príbehov je projekt dvoch skvelých slovenských bloggeriek Moon a Lyn. Každý mesiac dievčatá zverejnia otázky ohľadom písania príbehov a my na ne odpovieme. To by som však nebola ja, keby som sa nezapojila v polke projektu. Dúfam, že to dievčatám nebude vadiť.

(Ja teda nie som ktovieaká autorka, ale rada píšem a otázky sú skvelé!) Poďme na to!



1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno aké?

V poslednej dobe som sa písaniu veľmi nevenovala, pretože som toho mala veľa v škole a keď som si už našla nejaký čas, jednoducho mi odišla múza alebo som na písanie vôbec nemala chuť.  Dala som si teda predsavzatie, že po maturite sa budem písaniu venovať viac, dokončím začaté príbehy a konečne sa pustím do toho väčšieho, na ktorom mi záleží. Samozrejme, keby som tie ostatné príbehy vymazala, uľahčilo by mi to prácu, ale ja k ním mám proste citový vzťah a aj keď viem, že sú totálne na nič, nemajú žiadnu osnovu a píšem, čo mi v tej minúte napadne, nedokážem sa ich vzdať. No predpokladám, že od nového roka by som sa mohla vrátiť k tej väčšej veci a konečne sa niekam pohnúť.

2.Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?

Sústredila som sa na dopisovanie tých na nič príbehov, ktoré pre mňa majú citovú hodnotu a potom sa pustím do pokračovania toho, čo na mňa čaká.

„Keby som tušil, že môj braček bude taký nepodarený, vlastnými rukami by som ho po jeho narodení utopil v najbližšej rieke,“ vyhlásil nahnevane.

3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať

Pokiaľ ide o písanie tak sa chcem zamerať na opisy, ktoré mi veľmi nejdú. Keď raz začnem, vyzerá to veľmi umelo, ako keby som písala umelecký opis v škole.

V poslednom čase sa veľmi zameriavam na organizáciu a nielen času, ale celého života. Pomaly sa to dostáva aj na blog a tak sa vždy snažím vymyslieť články aspoň na mesiac dopredu, aby to tu potom nebolo také prázdne, tak uvidím či sa mi to podarí.

Ak ma sledujete na Goodreads tak ste si mohli všimnúť, že v poslednej dobe čítam veľa klasiky. Do konca roka sa mi síce nepodarí prečítať celú Dickensovú tvorbu a ani Austenovej knihy, ale posnažím sa, aby toho bolo čo najviac a budúci rok určite pokračujem a chystám aj nejaké články na odporúčané knihy z klasiky.

4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcel/a dať viac priestoru?

Postavy sú pre mňa veľmi dôležité ako aj pre autorku, tak aj pre čitateľku. Každej z nich sa snažím dať „hlas“ a aj potrebný priestor. Ak už v príbehu nejakú postavu nepotrebujem a vyhodím ju odtiaľ, venujem tomu veľa času hlavne preto, že ostatných to nejako ovplyvní a potrebujem, aby ich činy a slová zneli reálne.

„Všimol som si, ako sa na tú polievku mračíš a to si ju ešte neochutnala,“ poznamenal, keď si od vedľajšieho stola pritiahol stoličku.


5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?

Môj príbeh je v podstate stále v plienkach, ale myslím, že keď sa k nemu vrátim a budem pokračovať v rozpísanom dokumente Wordu, tak bude napredovať takým smerom, akým chcem. Nie som naivná a viem, že to bude ťažké a niekedy budem mať chuť vyhodiť notebook von oknom, ale písanie je predsa náročné a všetci to vieme. Mám osnovu a mám jeden veľký zakladač, kde mám príbeh rozobratý do podrobnosti. Či to pomôže alebo nie, to neviem. Budem sa však snažiť písať, písať a písať, aby z toho niečo vzniklo.

6. Vieš, ako skončí tvoj príbeh?

Neviem prečo, ale nikdy nezačnem niečo písať bez toho, aby som už vopred nemala premyslený koniec (to je ale divná veta). Viem presne, ako to bude vyzerať, kto čo povie a viem aj ako bude znieť posledná veta. Aj keď som písala maturitný sloh, poznala som poslednú vetu skôr, ako som sa vôbec pustila do písania. Milujem konce. Rozhodne sa píšu ľahšie ako začiatky.

                Ak išiel Kai na nepovolenú misiu, Connor o tom určite vedel.


Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top