3. októbra 2016

Dobrodružný príbeh, ktorý vás pohltí │Vtáčkar

Pre všetkých milovníkov dobrodružných románov, Indiana Jones či skvelej edície stopy.


V dnešnej dobe je veľmi ťažké na knižnom trhu presadiť svoju knihu bez toho, aby nebola prirovnávaná k ikonickým dielam. Myslím si však, že Vtáčkar má skvelý potenciál na to, aby v knižnom svete zažiaril. Pre mňa je Marek Boško a jeho kniha najväčší objav tohto roku.


V knihe sa stretávame s postavou menom Carlos Vargas a s jeho skupinou, ktorá sa na prvý pohľad zdá ako veľmi zle zložená. Máme Líviu, ktorá je lepidopterologička (zaoberá sa výskumom motýľov) a Simona, ktorý je profesorom a venuje sa indiánskym jazykom a skupinu zakončujú žoldnieri, ktorí ich majú ochraňovať. No máme tu ešte jednu záhadná postavu pomenovanú Vtáčkar. V anotácii už máme načrtnuté, že výprava sa vydáva hľadať veľmi vzácny druh motýľa Morpho Purpureus. Každá postava má však svoje motívy na túto cestu a svoje tajomstvá, ktoré sa časom odhalia. Verte mi, keď poviem, že keď raz vkročíte s týmito postavami do pralesa, to napätie vás bude nútiť otáčať strany a čo najskôr sa dostať ku koncu.Viac k tomu nepoviem. Tak zle sa hovorí o knihe, keď nechcete veľa prezrádzať!

Všetko má svoje dokonalé miesto – postavy, dialógy, dobrodružstvo, napätie, zvraty, záhady, tajomstvá – a tak sa ani raz nestane, že by ste sa nudili. Na nudu proste nie je čas. Mal premyslený každý detail príbehu a tak som mala pocit, že nemohol napísať takúto knihu bez toho, aby aj on niečo podobné nezažil. Podáva príbeh takým spôsobom akoby bol on sám súčasťou dobrodružnej výpravy.

Napriek často krát obohranej téme dobrodružnej výpravy a Amazónie vedel autor vytvoriť originálny a maximálne napínavý príbeh. Spracováva tému seriózne, no aj napriek tomu príbehu nechýba humor. Štýl Mareka Boška je veľmi osobitý. Prirovnala by som ho k štýlu Andyho Weira a k jeho Marťanovi. Marek Boško tak ako Weir mal premyslený každý krok v knihe. Geografické fakty a detaily o faune či flóre neboli podávané ako z encyklopédie. Páčilo sa mi, ako sa vyhral s rečou – každá postava hovorila iným spôsobom. Zatiaľ čo iní autori sa najviac hrajú s povahovými črtami a odlišujú postavy hlavne vďaka tomuto, autor Vtáčkara sa ponoril hlbšie a priniesol niečo lepšie.

Autor vytvoril atmosféru, ktorú poznáme z filmového plátna a preniesol ju do knihy.

Myslím si, že toto je najväčšie plus celej knihy. Ďakujem za pekný zážitok.


Vtáčkar (Marek Boško), 2016 Tatran, 336 strán, pevná väzba s prebalom

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top