16. apríla 2016

Svetlo, ktoré nevidíme │Príbeh, ktorý očarí...




Zem je len magma, kontinentálna zemská kôra a oceány. Gravitácia a čas. Drahokamy sú drahokamy, dážď je len dážď a smola je iba výsledkom náhody, nič viac.

Svetlo, ktoré nevidíme je kniha, ktorá sa Vám pekne pohrá s emóciami. Keď človek číta veľa kníh, už si urobí určitý obraz o tom, aké knihy má rád a aké nie a čo ho dokáže „dostať“.  Donedávna som veľmi rada čítala fantasy knihy, v ktorých boli silné hlavné hrdinky s vlastnosťami, ktoré ja bohužiaľ nemám, ale chcela by som mať. Postupom času ma tieto knihy prestali baviť a preorientovala som sa na knihy, ktorých príbeh je síce vymyslený, ale podáva čitateľovi náhľad do reality. Zistila som totiž, že ak hľadám príbehy, kde vystupujú psychicky silné osoby, nemusím sa vždy vracať k tomu istému žánru.

Ak ma už poznáte dlhšiu dobu a čítate moje články na blogu, tak viete, že sa knihám ako Svetlo, ktoré nevidíme vyhýbam, pretože história v knihách ma naozaj nebaví. No v poslednej dobe prichádzam aj tomuto žánru a tomuto typu kníh na chuť a tieto príbehy ma vždy veľmi chytia.
Tento príbeh hovoria dve postavy. Werner a Marie-Laure. Od malých detí až po dospelých ľudí. Nepoznajú sa, nebývajú v rovnakom meste ani v rovnakom štáte a to donúti čitateľa premýšľať nad tým, či sa stretnú, či majú niečo spoločné a či budú sa deliť o svoj príbeh. Kniha sa vám bude čítať ľahko preto, lebo každá kapitola je rozprávaná buď Wernerovým pohľadom alebo pohľadom Marie-Laure a kapitoly sú veľmi krátke, takže máte naozaj pocit, že to čítate veľmi rýchlo a stále si hovoríte: „Ešte jedna kapitola a končím.“


Kniha zožala veľký úspech aj v zahraničí. Bola predmetom mnohých diskusii na internete a mala skvelú propagáciu na sociálnych sieťach a keď sa niečo dostane na facebook či twitter, tak si to určite všimnete. Trpezlivo som teda čakala, či sa dostane aj na Slovensko a ja budem mať možnosť prečítať si jej preklad. Nečítala som teda ani úryvok v angličtine a nemôžem teda posúdiť kvalitu prekladu, ale poviem vám, že toto je zlato na mojej poličke a cena, ktorú získala táto kniha je zaslúžená. Každý opis, každý rozhovor či stránka vám vyrážajú dych a máte pocit, že knihu nemôžete položiť, že ju musíte dočítať.

Werner spomína na domov od rána do večera. Chýba mu cupot dažďa na zinkovej streche nad arkierovým oknom, nespratné siroty a energia, ktorou oplývajú, aj prenikavý spev frau Eleny, ktorá sa šíril vždy, keď v neveľkej jedálni hojdala decká.

Ocitnete sa priamo v príbehu, kde ľudia utekajú pred hrôzami vojny a máte pocit, že všetko čo sa deje prežívate aj vy. Kniha má teda nádych reálnosti. Hýbe vašimi emóciami a núti vás premýšľať a aj keď knihu na minútku odložíte, premýšľate nad tým, čo sa bude diať ďalej a ako to ovplyvní postavy. Naozaj vám nechce z príbehu vyzrádzať viac, nechcem hovoriť nič viac, čo sa môžete dočítať v anotácii, pretože by to bola škoda. Každý detail knihy je na mieste, a preto nechcem, aby vám niečo ušlo. Každá informácia, ktorú by som vám chcela povedať by vám len pokazila zážitok z knihy.


Má síce veľa strán a niektorí sa do takých kníh púšťajú s hrôzou, ale verte mi, že niekedy si potrebujete prečítať niečo podobné ako túto knihu. Prečítať si o vážnych témach a uvedomiť si, že emócie ľudí v knihe sú reálne, tá vojna sa naozaj stala a ovplyvnila celý svet. Určite tiež viete, že nerada knihy odporúčam. Táto sa nemusí páčiť každému, presne ako ostatné knihy. Napriek tomu ju odporúčam, pretože táto si to zaslúži. Na každej stránke vám ponúka kvalitu a skvelý príbeh, nad ktorým budete premýšľať ešte dlho.

Cítiť niečiu prítomnosť. Počuť niečí dych. Marie-Laure zaostrí všetky zmysli na vstupné dvere o pár poschodí nižšie. Najskôr zarinčí vonkajšia mreža, potom sa zatvoria dvere.
All the Light We Cannot See
Svetlo, ktoré nevidíme,
Anthony Doerr, 2016, Ikar
pevná väzba, 576 strán
historický román
V recenzii boli použité ukážky z knihy.
Poprosím Vás, aby ste nekopírovali moje fotky a recenziu.


Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top