24. augusta 2014

Ako som sa od písania prózy presunula k písaniu blogu

Milujem písanie. Je to mojou neoddeliteľnou súčasťou, rovnako ako čítanie kníh a myslím, že čítanie a písanie u mňa idú ruka v ruke. Prečo ľudia milujú čítanie? Častou odpoveďou je, že sa vyhnú realite a môžu sa ponoriť do rôznych svetov. Písanie je o vytváraní tých svetov, ste ich súčasťou a sami si vytvárate pravidlá. Stvoríte nový svet a nové životy a nad tým všetkým máte vlastnú moc.

Písať som začala odvtedy, ako som sa to naučila. Viem, dosť klišé odpoveď, ktorú možno počujete často od ľudí, ktorí píšu. Ale u mňa je to fakt sto percentná pravda. Vlastne ani netuším, čo ma tak podnietilo k tomu, aby som začala niečo tvoriť, no viem, že môj prvý príbeh bol o morčati menom André, ktoré sa bálo, že keď nastúpi do školy, všetky ostatné morčatá sa mu budú smiať, pretože je najmenšie. Neviem, možno som sama mala nejaké komplexy z prvého ročníka školy a preto som ich musela vypísať na papier. Ešte si pamätám, že keď som svoj príbeh dopísala na jednu A4, postavila som sa v kuchyni na stoličku a prečítala ho mame. A potom som predniesla ešte nejakú reč a poďakovala ľuďom, ktorí ma pri písaní príbehu inšpirovali - rovnomenné morča André, ktoré kvíkalo neďaleko.


Písanie som jednoducho zbožňovala a aj keď moje príbehy nie vždy mali hlavu a pätu, neprestalo ma to baviť a nenechala som sa ničím odradiť. Tvorila som si vlastné svety, v ktorých som sa často strácala, snívala som s otvorenými očami a stavala si vzdušné zámky. Niežeby som to nerobila aj teraz. Stále som taký rojko - len malá rybka vo veľkom oceáne, ktorá si myslí, že pokiaľ bude snívať dosť a často, môže v živote urobiť čokoľvek a nebáť sa toho. Tejto vlastnosti sa asi nezbavím. Ale späť k tomu, čo som pôvodne chcela. S písaním postupne prišli aj rôzne súťaže, kde som okúsila kritiku skúsenejších ľudí a to moju dôveru skopalo pod čiernu zem. Uvedomila som si, že nie všetko je ružové a že ľudia ma budú kritizovať, presne ako v príbehu o Andrém.

Vzdala som sa toho. Teraz si skôr píšem tak pre seba a odkladám si to do prachom zapadnutých priečinkov
v počítači. Vždy ma napadnú nejaké dobré myšlienky, ktoré si zapíšem a určite by si zaslúžili, aby som na nich pracovala a vytvorila príbeh, ktorý mi dlho leží v hlave. Ktovie, možno ho niekedy napíšem a uchovám na pamiatku. A možno ho prečítam svojim deťom. Dobre, nebuďme sentimentálni. Nebudem mať deti, pretože budem zamestnaná cestovaním po svete a objavovaním nových vecí. Ach, vidíte akú sladkú príchuť ma snívanie? Ide o to, že som si určite z tých súťaži a z kritiky zobrala k srdcu toľko, koľko som mohla, no uvedomila som si, že to zrejme nie je pre mňa. Pretože nie je dôležité začať písať príbeh, ale byť schopný dokončiť ho. Stále si píšem rôzne príbehy a poviedky, všetko čo ma napadne. Ale zistila som, že sú ľudia, ktorí píšu lepšie a majú väčší dar ako ja. Takže to prenechám im a ja sa k tomu budem vracať keď bude chuť a čas.

No od písania príbehov a poviedok som sa presunula ďalej a skôr sa uchopila druhej strany. Chcem si rozšíriť svoje literárne obzory, čítať rôzne literárne žánre a naučiť sa toho čo najviac. Píšem blog, píšem recenzie a články na tému, pretože toto ma baví naozaj a dúfam, že ma to nikdy neomrzí. Tiež si myslím, že mi to ide lepšie ako písanie prózy, aj keď stále je čo zlepšovať a pokiaľ tu tie „muchy“ budú, budem tu aj ja, aby som sa ich zbavila.

Písanie proste potrebujem tak ako potrebujem tento blog. Pôsobí ako taká mysľomisa, písaním si tu ventilujem a odkladám myšlienky a neskôr si ich môžem prehliadať. Problémom u mňa je to, že sa stále nenaučím ako niečomu dať hlavu a aj tú pätu. Verte mi, že moja myseľ je niekedy ako na inej vlne a je dosť ťažké spísať niečo, čo mi víri hlavou a hlavne držať sa témy a neodbočiť niekde inde, preto možno aj tento článok nie je veľmi komplexný.


A čo vy? Máte radi písanie alebo sa mu venujete len v škole pri slohových prácach? Skúsili ste už niekedy niečo napísať? Ak áno, prózu alebo poéziu? Ak tu zablúdil nejaký autor, ktorý nepísal nejakú poviedku alebo príbeh, čokoľvek, tak sa určite ozvite, bola by som rada, keby som si mohla nejaké vaše dielo prečítať. J

22 komentárov :

  1. Krásne napísaný článok. Naozaj. Cítiť z neho emócie a tvoj vzťah k písaniu. Práve preto sa mi tak veľmi páčil. :) Ja som rovnaký rojko ako ty. Pre mňa je niekedy môj vymyslený svet dôležitejší ako realita. Ale fakt len niekedy. Ja som začala písať prózu, keď som bola v siedmej triede na základke, vtedy som to dala čítať len svojej kamoške a tá mi povedala, že je to celkom dobré. Ani neviem, čo ma k tomu viedlo, ale zrazu som proste písala. Inšpiroval ma tiež Twilight, ten odpálil moje písanie, rovnako ako moje čítanie. Teda, čítala som aj dovtedy, ale menej ako potom. Písať som začala len také krátke príbehy, ešte stále ich mám vytlačené, ale kamarátkam na strednej sa to strašne páčilo, išlo to od jednej k druhej a boli fascinované, že píšem. Samozrejme, postupne sme starli, ja som sa dala písať väčšie dielo a im sa zmenili priority a zrazu to nemal, kto čítať. Tak som to zo srandy hodila na Mám talent a tam som vďaka tomu spoznala Lyn. Konečne som mala človeka, s ktorým som sa mohla rozprávať o písaní. Teraz pracujem na jednom diele, ale ešte nie som ani v polovici, popri vysokej je to ťažké a ešte k tomu chcem aj čítať a mať život, preto písanie už nie je prvoradé, no tiež si to radšej ukladám do počítača, nenáhlim sa a vraciam sa k tomu, keď mám čas a možno jedného dňa to uzrie svetlo sveta :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Moon :) Ja som často písala fanfiction, ešte aj teraz sa k tomu niekedy uchýlim, keď ma niečo napadne :) Inšpiráciou bol tiež Twilight a keď bola Potter mánia, tak som často písala ff-ky aj k nemu :D A potom som už začala s vlastnými príbehmi, ktoré som však nikdy nedokončila a to ma mrzí :/
      Ak to uzrie svetlo sveta, tak si to určite kúpim :D Veď už šetrím peniaze na knihy od Lyn :D

      Odstrániť
  2. Veľmi som sa do tvojho článku vžila a miestami som mala pocit, že hovoríš o mne a ja tiež pomaly nadobúdam pocit, že blogovanie a recenzovanie je pre mňa skôr ako písanie prózy. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak tak :) V tomto som sa naozaj našla :)

      Odstrániť
  3. V tomto článku som sa na mnohých miestach naozaj našla! :)
    Pamätám si, že raz som napísala istú...asi to bola lovestory, alebo také čosi :D, a malo to celkom asi aj 40 kapitol, avšak počítač, v ktorom to bolo uložené sa mi pokazil a príbeh nadobro zmizol!
    Od vtedy mávam často taký silný pocit, že proste musím niečo napísať, avšak zvyčajne to ostane len pri ňom..i keď pár krát sa odhodlám :) A zvyčajne to je nejaká "báseň"...ktorá podľa mňa za to nestojí.
    Teraz mám taktiež v hlave jeden príbeh, ale podobne ako si písala, bojím sa , že ho nebudem vedieť dokončiť a preto sa bojím ho začať :D Super , čo?
    Dúfam, že raz všetky dôjdeme do bodu, kedy naše myšlienky uzrú svetlo sveta , aj keby nezožali veľkú slávu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, to je škoda :/ Ja si pamätám, že keď som zvykla písať už na počítači a náhodou vyplo elektriku práve keď som písala a nemala som to uložené...ááách :( :D
      Ja som tiež skúšala písať básne a tie za to fakt nestáli :D Nemám básnické črevo :D
      Vidieť svoj príbeh na poličke kníhkupectva by bolo skvelé, ale to by som sa tomu musela viac venovať..ktovie..možno raz ma to začne opäť baviť tak ako kedysi :) Budeme si držať palce :)

      Odstrániť
    2. To sa mi ešte nestalo, ale asi to bude tým, že teraz už mám notebook ;) :D
      Moje básne sa ani nerýmujú :D to je len také "vyliatie duše" ;)
      Budeme! :)

      Odstrániť
  4. Tak budem sa opakovať, ale tak čo :D Tento článok sa mi veľmi páčil a niektoré vety na mňa úplne sedeli :) Tiež som veľký rojko a dávam svojím svetom prednosť pred tým reálnym ^.^"
    Začala som písať cca v tretej triede na ZŠ, kde keď som písala jeden mini sloh, tak ten nápad sa mi tak veľmi páčil, že som ho začala rozvíjať ďalej :) Dokonca ešte teraz tie zošítky s tým príbehom mám :D Momentálne píšem prevažne poviedky a FanFiction (plus blog, samozrejme), ale pomaly sa odhodlávam začať písať aj nejaké dlhšie príbehy ako sú poviedky! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne ^.^ :3 Ja mám tiež ešte odložené zošity s príbehmi, čo som si zvykla písať ako malá :D Mám to rovnako, niektoré príbehy mám rozpísané svoje, no keď už niečo píšem, tak aj FF k nejakým knihám a to je všetko :D Skôr teraz všetok čas venujem blogu :)

      Odstrániť
  5. Moc pěkně napsané! :) Já to mám podobně, až na to, že mé příběhy zůstávaly ukryté pouze v myšlenkách odjakživa. Pár jsem jich zkusila sepsat, ale myslím, že nedokáži příběhu vdechnout to, co bych ráda. Jsem zkrátka více čtenář než spisovatel - a i proto jsem se nakonec uchýlila k recenzování. Protože jako čtenář chci o svých čtenářských zážitcích mluvit, chci je sdílet, a právě k tomu mi slouží blog :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Ja to mám rovnako, niekedy sa mi stane, že mám dobrú myšlienku, ale neviem ju vôbec vyjadriť a keď už niečo napíšem, neznie to tak, ako som chcela :D Tak som sa uchýlila k písaniu recenzii, je to o niečom inom a dovolím si tvrdiť, že mi to ide lepšie ako príbehy :D

      Odstrániť
  6. To s tým písaním, odkedy som sa to naučila, u mňa pravda vôbec nebola, takže ja asi medzi tých autorov nepatrím. Písanie ma začalo naozaj baviť až v deviatich rokoch, keď som písala u babky na písacom stroji rôzne poviedky. Hádam, že prvé texty máme všetci veľmi zaujímavé :D Svätopluk s červeným Ferrari u mňa a u teba zase morča, čo sa chystá do školy. No to by som si niekedy chcela prečítať :D
    A to s tým písaním a dokončením príbehu je úplná pravda. Písanie je super, ale niečo dokončiť - tak to je už iná káva. Mne trvá neskutočne dlho, kým sa dostanem v príbehu k záveru, ale priznám sa, že je to najúžasnejší pocit na svete. Opadne zo mňa obrovské bremeno a zároveň sa neskutočne teším, že veľká časť toho, čo som tak dlho tvorila, je na papieri. Podľa mňa každý autor to tak cíti. nezáleží na tom, či je jeho príbeh o ničom, alebo nie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten tvoj Svätopluk je skvelý :D Niekedy mám pocit, že každému autorovi by mali vyjsť knižne tie začiatočné diela, bolo by to skvelé čítanie :D

      Odstrániť
    2. No neviem, neviem :D asi by som sa prepadla pod čiernu zem, keby to niekto číta :D

      Odstrániť
  7. Strašne pekný článok. :)
    Určite neprestávaj písať, aj keď možno len pre seba. Čo ty vieš? Možno to časom niekde dotiahneš! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :3 Určite to skúsim niekedy zase :)

      Odstrániť
  8. Jé, takže taky existujou lidi jako já, no to jsem si oddychla. :) Já jsem psát začala až později, ne hned jak jsem se to naučila, ale teď se z toho stala něco jako moje závislost- moje denní dávka drogy. (Bože, to zní strašidelně.) Prostě když mám před sebou něco na psaní a volný prostor na papíře, tak píšu, kreslím, zkrátka něco dělám. Kamarádi se mi smějou, protože mám věčně něco popsané a pokreslené, jenže já si nedokážu pomoct. Jsem taková kreativní duše :D Jo, to budu. :))
    moc hezky napsaný článek, opravdu! A neztrácela jsem se v něm, palec hore. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ^.^ :3 Aj ja si to tak hovorím, že písanie je ako závislosť a je jedno, či píšem príbehy alebo len tak niečo na blog alebo myšlienky, ktoré ma napadnú :D

      Odstrániť
  9. Presne, tiež som sa snažila písať príbehy, ale... nemám pocit, že je to pre mňa.:) Blog mi úplne vyhovuje. A možno raz... Skvelý článok mimochodom.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne :3 Blog mi proste sadol viac ako príbehy, nemusím tak nad tým premýšľať :D :)

      Odstrániť
  10. Keď som bola malá, chcela som napísať knihu - teda, ja som chcela tú knihu stvoriť od úplného začiatku. A tak som strihala, lepila a kreslila a takmer vždy to skončilo pri tom (zdá sa mi, že raz som sa dostala aj k písaniu nejakého príbehu, ale vôbec si nepamätám, o čom bol). Potom som si chcela vyskúšať komiks. Skončilo to pri jednom, ktorý z času na čas nejakým zázrakom nájdem a smutne sa pousmejem (možno sa raz oň podelím so svetom). K vážnejšiemu uvažovaniu nad spojením ja+písať ma priviedla až kamarátka asi v období ôsmeho ročníka základnej školy, kedy mi prezradila, že občas si vymýšľa a spisuje poviedky. Chcela som to vyskúšať, lenže krátke príbehy mi od začiatku moc neidú =D Celú základnú školu moje slohy boli pre učiteľku neuspokojivé (okrem jedného -_-). Na strednej bola učiteľka z mojich slohov nadšená. A keď som potom písala ten maturitný! OMG! Nevedela som čo, nič mi nenapadalo, až som nakoniec siahla k spomienkam zo skutočného života, k útržkom z kamarátkinho príbehu, k črepinám z príbehu nás oboch, posplietala som to stuhou fantázie a odovzdala. A učiteľkina reakcia? "Vy ste tam dávala priamu reč ako nič. Akoby som čítala knihu." Strašne som sa smiala. Takéto drobné pochvaly ma strašne tešia, najmä od ľudí, ktorí nevedia, že sa potajme venujem takejto činnosti (ani doma o tom nik nevie, iba pár kamarátok). Nemyslím, že píšem dostatočne dobre, ale to, že som sa do toho pustila, mi určite pomohlo. Je to úžasný relax, aj uprostred rušného dňa môžem vypnúť a premýšľať nad niečím diametrálne odlišným, pomohlo mi to zlepšiť vyjadrovanie ako v písomnom prejave, tak i v ústnom.
    Blog a písanie recenzií, to je zasa o čomsi inom. Môj blog mi prirástol k srdcu, aj keď doňho už toľko zo seba nedávam, ani náhodou by som ho nezahodila. Recenzie som neskutočne chcela písať, ale vždy, keď sa k tomu dokopem, neviem, čo by som tak o tej knihe mohla povedať, aby z toho nebolo iba pár riadkov.
    Tak či onak, neprestávaj. Píš pre seba, ak ti to vyhovuje, ale ani vyjsť s tým von, ikeď len anonymne, nebýva na škodu. Nájdu sa ľudia, ktorí ťa dokážu posunúť ďalej, keď nie inak, tak v pravopise a štylistike. A postupne, či chceš, či nie, sa budeš zlepšovať a jedného dňa... Ktovie? Na tomto svete sa dejú všelijaké veci =)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za rady, určite to ešte niekedy skúsim a možno nakoniec ten príbeh z mojej hlavy napíšem :)

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top