Zelená jako smaragd │Prekvapenie?

• Informácie o knihe •

Autor: Kerstin Gier
Slovenský názov: /
Originálny názov: Smaragdgrün - Liebe geht durch alle Zeiten

Séria: Drahokamy
Vydanie: CooBoo, 2013, 416 strán, pevná väzba s prebalom
Žáner: YA, fantasy, cestovanie časom

OBÁLKA

Celá séria má krásne obálky.

Ten muž mě pronásledoval. "Sprovodím z povrchu zemského, co Bůh nechtěl! Tvoje krev nechť napojí zemi!"
Na jazyku jsem měla přinejmenším dvě trefné odpovědi na tahle pateticky zachroptěná slova (Napojí zemi - HALÓ! Je tu dlážděná podlaha!), ale samou panikou jsem ze sebe nic nedostala.

Keď som čítala poslednú knihu - Zelená jako smaragd, uvedomila som si, že sa mi páčila najviac z celej série. Neviem povedať či preto, že som to konečne dočítala alebo preto, že sa mi páčilo, že som sa konečne dozvedela, ako to všetko bolo. Niežeby bola táto séria zlá. To nehovorím (*Nepíšem). Len keď sa príliš zameriavam na niektoré fakty, niečo mi nesedí, niečo je nedomyslené a niečomu naozaj nechápem. A potom sa cítim presne tak, ako to povedal Paul de Villiers - ako metro. Naozaj sa mi niektoré myšlienky zdali zložité na tak „jednoduchú“ knihu. Hlavne keď vezmeme do úvahy, že kniha je odporúčaná pre deti od dvanásť rokov.

Dej sa od prvých kníh posunul napred veľkým skokom. No pri posledných stranách, ktoré boli kľúčové sa mi zdalo, že sa to autorka snaží rýchlo dopísať, aby mala pokoj. Musím priznať, že sa mi páčilo, aké plány si robili a ako všetky tie nevysvetlené veci z prvej a druhej knihy začali do seba zapadať.  Štýl, ktorým bola kniha písaná bol jednoduchý, vedel ma pohltiť do knihy a preto sa mi to čítalo ľahko a rýchlo. Hlavne vďaka tomu som dokázala udržať pozornosť pri knihách. To čo sa dialo pri posledných stranách bolo odbité rýchlo. Teda celá tá hlavná scéna, ktorá mala byť neskutočne epická vo mne nevyvolala žiadne emócie. Pre mňa to bolo trochu naivne a príliš jednoduché, keď vezmeme v úvahu, že išli proti najväčšiemu zlu v celej knihe.

A teraz k námetu (dobre, rozoberám to tu stále dokola, ale nedá mi to). Niečo tak neskutočne zapletené som snáď ešte nečítala. Povedzme, že niekto urobí v minulosti rozhodnutie, ktoré sa stane v budúcnosti danej minulosti. Chápete? Alebo to rozhodnutie v minulosti musí urobiť, aby v budúcnosti danej minulosti naozaj došlo k takej udalosti. Ja som z toho naozaj mimo. Nedalo sa to vysvetliť naozaj trochu jednoduchšie? A týmto si sama autorka hodila polená pod nohy a pozabudla sa v jednej veci, ktorú nebudem kvôli spoilerovaniu vyzrádzať.

Vlastně je divné, že může zlomené srdce vůbec ještě bít.
"Připadá mi, že se skládá jen z rudých ostrých střepů, které mě řežou zevnitř a nechají mě vykrvácet!"

GWEN & GIDEON

Ich vzťah sa mi jednoducho počas celej knihy nepozdával. Možno to bolo spôsobené tým, že sa počas troch

hrubých kníh poznali vlastne len týždeň, lebo to je časový interval série. Gideon sa ku Gwen správal ako totálny somár a stačilo, aby sa trochu usmial a Gwen mu všetko odpustila a na všetko zabudla. A okrem toho, že väčšina jej myšlienok patrila tomu, ako skvelo vyzerá ma ešte štvalo to, že neskutočne žiarlila vždy, keď sa Gideon ocitol pri nejakom dievčati. Navyše jeho pocity nevyzerali ako úprimné. Možno by som mu aj uverila, keby sa k nej nesprával ako idiot, keby nebol arogantný a keby jej ustavične nerozkazoval ako nesvojprávnej osobe a keby netrávil svoj čas s Charlotte (aj Lavinia k tomu prispela). Takže som im ich vzťah ani náhodou nežrala.

A dostávame sa k ďalšej veci, ktorá sa mi nepáčila. Prečo sa Gwen nespýtala Gideona, čo cítil ku Charlotte? Chodili spolu vôbec? A aký „vážny“ bol ich vzťah? Počas série sa táto téma otvorila asi raz a potom na ňu chcela Gwen asi rýchlo zabudnúť. To jej to bolo naozaj až tak jedno? Nezaujímalo ju to ani trochu? Veď predsa Gideon strávil s Charlotte viac času ako s ňou.

Pôsobila na mňa niekedy naivne.

CHARAKTERY:

Páčilo sa mi, že v tejto sérií ukazovali Gweninu rodinu a že autorka načrtla ich charaktery. A to je asi všetko. Väčšinu času ma štvalo, ako nedôverčivo sa k nej správali a že keď Charlotte niečo povedala, bolo to pre nich ako sväté slovo, pretože ona predsa len dostala lepší výcvik ako Gwen. Vždy ich porovnávali a ukazovali na rozdiely medzi nimi.

Našli sa aj postavy, ktoré mi sadli od začiatku, také sú predsa v každej knihe a scény s nimi som mala rada.

Leslie zněla nezvykle přísně. "Takže se teď laskavě koukej sebrat!"
"To říkal i Xemerius. Než beze slova zmizel a nechal mě samotnou."

ZÁVER?

Keď mám sériu zhodnotiť ako celok, mám taký pocit, že ma viac veci štvalo ako nadchlo. Možno si neskôr dám re-reading, aby som to všetko prehodnotila spätne, no pochybujem, že názor sa mi zmení. V podstate to bola pre mňa priemerná YA séria - v tomto prípade musím povedať, že som čítala aj lepšie.

ZDROJ: obálka - cooboo.cz │ obrázky - weheartit.com

NAVŠTÍVTE: oficiálna stránka autorky