10. novembra 2013

Čítanie kníh



Knihy sú jednou z vecí, u ktorých som si istá, že ich skutočne milujem. Tá láska je tu so mnou odjakživa a nikdy sa ani na chvíľu nezmenila, či nevzdialila. Rodičia ma nikdy nemuseli nútiť, aby som zobrala do rúk nejakú knihu a niečo si prečítala... išlo to z mojej strany samo. Keď som bola menšia, ako všetky deti som mala množstvo obrázkových knižiek, kde bolo len minimum textu, ktorý mi čítali rodičia.

Abecedu som však vedela skôr, ako iné deti, pretože som sa so sestrou často krát hrávala na školu (*zlaté časy, keď si človek myslel, ako je v škole super), takže aj čítanie prišlo skôr ako v škole. Bolo to niečo úžasné a vzrušujúce, keď som vedela prečítať sama celú knihu. Pamätám si dobre, ako veľmi som sa bála, že ja sa nenaučím čítať nikdy, pretože znaky v knihách (abeceda) sa mi zdali veľmi náročné.

No keď som sa nakoniec tú abecedu naučila, bol to ten najúžasnejší pocit, pretože zrazu sa predo mnou otváralo veľké množstvo kníh, na ktoré som pred tým len zbožne hľadela a čakala, kedy mi ich niekto prečíta. Teraz som si ich zobrala do rúk ja a začala čítať. A vtedy sa to stalo.  Zamilovala som si to. Zamilovala som si ten pocit, keď si vyprázdnim myseľ a začítam sa do knihy, keď si predstavujem tie skvelé situácie, postavy a prostredie. Zrazu som to bola ja. Čitateľka, ktorá prežívala každý život v knihe. Jednoducho som vedela, že som nesmrteľná.

Knihomoľstvo je niekedy naozaj náročné, hlavne keď nikto z vášho okolia nezdieľa vaše nadšenie z kníh. Mám kamarátku, ktorá číta tiež, ale obe čítame niečo úplne rozdielne a máme iné názory, ktoré sa niekedy (*dosť často) nezhodujú, pretože ja som až veľmi tvrdohlavá. Je ťažké nepodeliť sa s niekým o svoje dojmy alebo názor. Verte mi, že je dokonca strašne ťažké nepísať v recenziách samé spoilery. Musím knihu zhodnotiť viac menej objektívne aj keď by som vám strašne rada zdelila svoj názor na niektoré postavy alebo situáciu, lenže to sa nemôže, a tiež by nebolo správne vykecať pointu celej knihy niekomu, kto ju číta. Pokazilo by to zážitok a to nechceme.

Ľutujem tých, čo nečítajú. Vážne ľudia, ľutujem vás. Musí to byť strašný život. Ako povedal George R. R.
Martin - A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only once. Je to asi to najlepšie, čo som v živote počula. Toľko pravdy v dvoch vetách. Nemyslím si však, že ľudia nemajú radi knihy, tak ako to hovoria. Jednoducho si nevedia nájsť ten správny žáner, čo by ich bavil a preto to tak rýchlo vzdávajú.  Alebo si v tom horšom prípade myslia, že knihy sú len pre bifľošov, pretože v tom horšom prípade si myslia, že každá kniha je učebnica plná hrubo vytlačeného textu a poučiek.  Ďakujem pekne.

Som naozaj rada, že mám ku knihám takýto vzťah. Som rada, že som sa k tomu naviedla, že som sa o to
zaujímala a že mi to vydržalo tak dlho a neomrzelo ma to. Dúfam však, že mi to vydrží ešte dlhšie a že na tento blog budem pridávať každým dňom kvalitnejšie recenzie a že tu raz bude veľa čitateľov, ktorý budú tento blog radi navštevovať (*óó tie zbožné priania).

A nakoniec odkaz pre tých, čo nečítajú (*Ehm, tí čo nečítajú zrejme nechodia na knižné blogy): Knihy vás baviť budú. Skúste byť viac kreatívni a hľadajte. Určite nájdete žáner, ktorý vás bude baviť. Uvidíte, aký je to úžasný pocit, keď tú knihu prečítate. Držím palce.
Zdroj obrázkov - facebook.com

10 komentárov :

  1. Ja si práveže nemyslím, že čítanie nebaví ľudí iba preto, lebo si nevedia nájsť žáner, ale aj preto, lebo majú nedostatok fantázie a proste si nevedia predstaviť, že by im malo zopár slov na papieri ukázať nový svet. Sami sebe bránia v tom, aby sa príbehu v knihe otvorili, lebo sa tak tvrdohlavo presviedčajú, že ich to nebude baviť, že ich to nakoniec vážne ani baviť nebude.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pekný názor :) Ja mám dosť, keď mi niekto povie, že knihy sú hlúposť a zbytočná strata času a keď už niekto niečo čítal, tak to bol jeden diel nejakej série, ktorý mal približne 250 strán a aj to čítali rok :D Škoda, že niektorí ľudia si naozaj nevedia uvedomiť, ako veľa strácajú tým, že sa nesnažia čítať :D Ja osobne nič lepšie ako čítanie nepoznám :D

      Odstrániť
  2. Súhlas, svoj život si neviem predstaviť bez kníh.:) Ten citát aj tie obrázky sú tiež úplná pravda... Nečitateľov tiež ľutujem. U niektorých je to určite aj žánrom, inokedy možno aj ako hovorí Majka. Btw milujem ten pocit, keď sa mi podarí niekoho dokopať ku knihe, ktorá sa mi páči a tej osobe sa páči tiež.^__^ Tak sa mi podarilo dostať kamarátku k nejakým super dielam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dokopať niekoho ku knihe, to poznám :D Ja som tak dokopala kamarátku k Mariotovcom a bol to úžasný pocit, keď mi povedala, že sa jej to páčilo :D

      Odstrániť
  3. Ja totálne súhlasím s Majkou. Podľa mňa dnes majú ľudia lepšie veci na práci (spíjanie, fajčenie atď) a rozhodne nedostatok fantázie. U mňa je to tiež tak, ako u teba - nikoho z môjho okolia nebaví čítanie tak veľmi ako mňa a väčšina na mňa len neveriaco pozrie, že ako dokážem toľko čítať. Pritom citácia v texte je úplne presná. My nežijeme len raz.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne ako hovoríš :D Ja zase nechápem, keď mi niekto povie, že čítal napr. 200 stranovú knihu a čítal ju rok a nedočítal :D

      Odstrániť
  4. Héh! :D Ja som knihy neznášala :D Maximálne neznášala! Cítila som k nim odpor, takže vám môžem vysvetliť, prečo som ich nemala rada, aby sme uviedli do obrazu, tých, ktorí takéto niečo nezažili :D
    Bolo to veľmi jednoduché. Fantáziu som síce mala, ale knihy boli pre mňa stratou času. Nevedela som rýchlo čítať, takže to pre mňa boli muky! Jednu knihu som čítala 5 rokov! (myslím to seriózne a nepreháňam :D) Volalo sa to: Ako Janko oriešok porazil Draka. Moja historicky prvá prečítaná kniha :D Bolo to zaujímavé, ale po tých piatich rokoch mi odľahlo, že už nemusím čítať. Lenže, čo sa nestalo? Mama mi kúpila ďalšiu (bola som piatačka,to si pamätám úplne zreteľne). Konyvran,kniha na pokračovanie. Mama nemohla urobiť nič lepšie! Jednotka bola rozbiehacia, takže mi dlhšie trvalo, kým to prečítam. Jednak kvôli môjmu tempu a dvojak kvôli tomu, že som ešte nebola moc zvyknutá sedieť nad knižkou aspoň pol hodiny. No potom sato rozbalilo a ja som chcela, aby mal Konyvran aspoň sto častí. Tuto u mňa mama zabodovala druhý krát, lebo mi kúpila moju ďalšiu srdcovku! Fablehaven! Ten som zhltla na posedenie a pri štvrtej časti som prišla na to, že je zo mňa knihomoľ. Síce to bola iba moja siedma kniha, ale chytala som nenormálne absťáky, keď som zistila, že pokračovanie ešte nevydali a dva mesiace som v silných mukoch očakávala ďalšiu časť! To bol ten prelomový moment, kedy som si uvedomila, že chcem po zvyšok svojho života čítať knihy!
    (Literatúru však stále neznášam a pripadá mi to strata času, lebo tam čítame úplné prkotiny!)
    Výborný článok. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hlavné je, že teraz si knihomoľ :D minulosť nechajme minulosťou :D

      Odstrániť
  5. Úžasný článek! Souhlasím s tebou :33 :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top