15. septembra 2013

Nočná mora s názvom povinné čítanie

Sledujte tie moje "úžasné" grafické schopnosti. Keď tak nad tým
premýšľam, mohla som sa naučiť retušovať :D (a uhladiť si vrásky)
Konečne som prišla s nejakou novou témou, aj keď veľa krát omieľanou a tou je povinné čítanie, ktoré nenávidí približne 99,99% slovenských a českých tínedžerov. To 1% veľmi, vážne veľmi obdivujem a klaniam sa vám. Ja sa bohužiaľ radím medzi väčšinu a teraz to verejne priznávam, nie je to žiadna hanba, čo vám poviem. :D
V tomto článku chcem vyjadriť svoj názor na povinné čítanie. Nie, vôbec by som sa teraz nemala učiť nemčinu, angličtinu, ekonomiku, jasné, že si nemusím písať sloh, kdeže :D. No do polnoci mám ešte dosť času, to hovorím vždy. Teraz si chcem dať pauzu a poriadne sa vypísať.

Prestávka pri čítaní Hamleta :)
Dnes, keď som si upratovala poličku z knihami, našla som medzi nimi Hamleta od Williama Shakespeara. Najprv ma napadlo, že som ho ešte nedočítala, pretože ma bavil menej ako Romeo a Júlia. A ako druhé ma
napadlo, že som toto dielo určite na 100% videla na zozname povinnej literatúry, ktorý nám minulý rok visel na nástenke v triede pod svetovou literatúrou, pod ktorú patrili bohužiaľ len dve ďalšie diela. A že ten zoznam bol poriadne dlhý.
Tak som si povedala, že by som si už tie knihy mohla aj začať hľadať a pomaly čítať. Pretože sa dobre poznám a keby som si to mala nechať na posledný ročník, pravdepodobne by ma odviedli do nemocničného zariadenia skôr, ako by som dočítala prvú kapitolu.

Nechápte ma zle, určite nechcem uraziť nikoho, kto miluje klasickú literatúru. A teraz pozor! Nehodnotím slovenských spisovateľov a ich diela v všeobecnosti, len povinné čítanie, čo je vlastne tá spomínaná klasická literatúra.

Nečítala som zatiaľ všetky diela. Mám za sebou Dom v stráni, Keď báčik z Chochoľova umrie, Mamka Pôstkova a Maco Mlieč (a to som si fakt myslela, že to posledné bude nejaká rozprávka o medveďovi :D ). Trvalo mi to nekonečne dlho, kým som to prečítala a polovica z tohto sú len poviedky. Poviem vám na rovinu, že ma to nebavilo. A bodka!
Dom v stráni radím medzi najhoršie romány, aké som kedy čítala. A to si presne pamätám, že mi niekto hovoril, že Kukučín patrí medzi najlepších slovenských spisovateľov. K tomu sa nevyjadrujem!
A teraz si preberieme vlastne tie negatíva, ktoré mi najviac rezonujú v ušiach:

1) plochý príbeh (rozumej - žiadny normálny dej, zvláštna zápletka, ktorá vás určite dostane do kolien)
2) zničujúce opisy (desať stranové opisy domu, vzhľadu, situácie...)
3) nudné postavy (fajn, nemusia byť všetky, ale aj tak... všetky sa zlievajú dokopy, nemajú jedinečné črty...)
4) tragický koniec so smrťou hlavnej postavy (fajn...chápem, že v tej dobe, z ktorej sú tieto knihy na tom Slovensko asi nebolo najlepšie, ale musí byť každý príbeh zatiahnutý do témy chudoba? A čo tá smrť? Prečo každý príbeh je taký depresívny? )
5) nudný štýl (už po prvých stranách vo vás vyvolá apatiu a máte chuť spať)
6) nechápavosť (tiež otočíte pár stránok a vôbec neviete o čom ste čítali alebo nechápete, čo chcel autor povedať. Aj keď sa s obľubou povráva, že čitateľská gramotnosť mladých je na veľmi nízkej ba až podpriemernej úrovni, ja hovorím, že je to len niečo, čo si ľudia vymysleli ako dôvod, prečo ostatní nečítajú. Je pravda, že dnešný človek už dávno nevie význam niektorých archaizmov a podobných slov, ktoré ako sa učím sú na okraji slovnej zásoby, tak nech sa potom niekto nečuduje, prečo niektoré veci nechápem.)
7) spisovatelia nevedia prejsť z jednej situácie do druhej ( príklad Mamka Pôstkova, hneď na začiatku som nevedela, či sme ešte v spomienkach, či sme v prítomnosti alebo kde.)

Určite je toho ešte viac, ale momentálne ma napadá len toto. Takže si viete predstaviť, že keď som si spomenula na hnusné slová - povinné čítanie - mala som chuť plakať (obrazne povedané). A čo vy? Čo nemáte radi na povinnom čítaní?
Už som zúfalá, poraďte mi, aké meno by sa môjmu kocúrovi hodilo :)

7 komentárov :

  1. Tak jo, já jsem ten magor, co patří pod jedno procento lidí, kteří povinnou četbu zbožňují. Vlastně mi nikdy nevadila a ve většině jsem ji četla ráda. Jasně, našly se i knihy, které jsem dočítala jen s největším sebezapřením, ale obvykle jsem zvládla povinnou četbu rychle a k ní i něco navíc. Prostě povinná četba je má velká láska :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moje velká noční můra :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. V podstatě nesouhlasím vůbec z žádným z bodů. Možná je to mou neznalostí slovenské literatury. :-D Jako já tu českou klasiku taky moc nemusím, ale zatím kromě Boženy Němcové nebylo nic co by se mi vyloženě příčilo číst. Světovou klasiku naopak miluju. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Povinné čítanie mi nikdy nevadilo a so spomenutými bodmi v podstate nesúhlasím. Zaráža ma hlavne bod 4, že ti vadí vždy rovnaká téma a prostredie (chudoba). A čo všetky tie dystópie, čo sa dnes tak rozmnožili? Veď to tiež vždy tá istá téma - nový, skazený svet budúcnosti a väčšinou hrdinka a jej milovaný hrdina, ktorí proti svetu bojujú. Plus ľúbostný trojuholník. To je v princípe to isté, čo v bode 4 vyčítaš klasickej literatúre.
    Kukučínove poviedky sú skvelé, Ladislav Mňačko je v mojich očiach úplne najlepší. Maco Mlieč ma bavil, doteraz si Maca dokážem veľmi živo predstaviť. A dokonca niektorí klasickí slovenskí autori dávali svojim postavám také priezviská, ktoré ich dokonale vystihovali, takže ešte aj tým uľahčili čitateľom orientáciu v príbehu (viď napr pána z Chudobíc či Domanickéhoň), takže problém asi nebud ev nechápavosti, ale skôr v neochote porozumieť vtedajšej situácii a pomerom.
    Svetovú klasiku rozoberať nebudem, lebo by som tu asi písala do večera :) Každopádne, takí Tolstoj, Dostojevskij, Romain Rolland, Goethe, Hemingway či Remarque sú neprekonateľní.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mne nikdy nevadilo, keď nám zadali niečo čítať, vždy som bola prvá v knižnici a pýtala som si knihu. Hodiny slovenčiny a literatúry som zbožňovala 8)
    Veľmi sa mi páčilo 2 roky prázdnin od Julesa Verneho a vtedy som si prisahala, že od neho prečítam aj ďalšie kúsky. Bohužiaľ som sa k tomu ešte stále nedostala po 7 rokoch 8D no knihy mám doma aj u babky. Takisto Shakespeara úplne zbožňujem. Čítala som Sen noci svätojánskej a Romeo a Júlia a rozhodne sa chystám aj na iné diela. Hamleta som len videla v starom filmovom spracovaní, ale nepovedala by som, že ma nudil. Chcela by som mať doma celú zbierku Shakespearoviek 8_)
    Dom v stráni či Reštavrácia boli hrôza, to som strašne trpela. Tie opisy a nudný dej ma zabíjali. Naopak zase Chrám Matky Božej v Paríži či Antigona ma veľmi bavili 8)
    Keď sa povie "povinné čítanie" tiež mi nenaskakuje hneď úsmev, lebo bolo veľa takých diel, ktoré sa mi strašne nepáčili a prečítala som ich fakt len preto, že som musela. Mali sme učiteľku sj na gympli, čo dávala z toho také testy, že prečítala úryvok a teraz "kto to povedal?" alebo "čo nasledovalo potom?" 8D čiže nestačilo si stiahnuť obsah z wikipedie 8D
    Ide o to, že dnešnej generácii už proste tematika chudoby a smrti neučaruje. Takúto "klasiku" už nečítame, je to pre nás nudné. Naozaj uprednostňujem fantasy alebo dystópie alebo hocičo iné. Je to už len o tom, že nás to proste nudí, lebo poznáme lepšie príbehy. No voľakedy takéto vymoženosti ľudia nemali a svoje problémy, chudobu, smrť, lásku premietali do príbehov a poviedok. Som rada, že máme také klasiky a vieme, ako to vtedy chodilo a aké smutné všetko bolo. Nie je vôbec na škodu, keď sa decká naučia niečo zo starej literatúry a potom ich zaujme aj novodobá literatúra. Rozhodne neodsudzujem povinné čítanie, pretože aspoň tú 1 knihu za rok vezmú do ruky deti, čo netušia ako kniha vôbec vyzerá. Je to dosť smutné, že veľa ľudí nečíta. Ale radšej by som im dala do ruky Quasimoda ako 50 odtieňov! Z neho sa aspoň naučia, že vždy existovala a aj existuje nespravodlivosť, podvod no aj láska. Z 50 shades sa naučila akurát aké rôzne polohy v sexe majú vyskúšať.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Namám rada povinné čítanie a väčšine sa oblúkom vyhýbam :D Ale Hamleta som čítala a bavili ma tak posledné dve strany, čo je žalostne málo :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ja prečítam aj keď ma to nebaví. Možno je to preto, že je to zrovna niečo iné. Nie je vôbec čudné, že dnešných mladých to nebaví, lebo nevieme ako vtedy žili tí ľudia. Vlastne tie knihy keď vydávali, boli zrovna z toho ich času, čo sa vtedy dialo a bolo im to omnoho bližšie. Preto nezatracujem tieto knihy, mnohé z nich sú aj dobré na premýšľanie práve o tej minulosti. Niektoré sa mi dokonca páčili. Od Shakespeara rada čítam aj dobrovoľne. A čo som čítala nejaké povinné tak Peter a Lucia, Kapitánova dcéra, Hamlet, Na západe nič nové, Antigona sa mi celkom páčili. A tie slovenské sa dajú v pohode ak tam nie je veľa o tom blábosení o žití v dedinách a o chudobe. Ale zas napríklad Milo Urban napísal Živý bič celkom dobre, len keby to nenaťahoval.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top